Fizahan-teny

Ohabolana : loza

Ohabolana 1Afaka ny loza, fa tonga ny antambo. [2.415 #2683]
Dikanteny frantsayUn malheur est passé, mais une catastrophe arrive. [2.415 #2683]
Fanazavana frantsaySouvent un malheur plus grand succède au premier. [2.415 #2683]

Ohabolana 2Akoho homana ny atodiny : lozan' ny tompony. [2.415 #62]
Akoho manatody kely : lozan' ny tompony. [2.415 #62]
Akoho mangery amin' ny atodiny : lozan' ny tompony. [2.415 #62]
Dikanteny frantsayPoule qui pond des oeufs trop petits, poule qui mange ses oeufs, poule qui mêle ses excréments à ses oeufs : elle porte malheur à son maître. [2.415]
Fanazavana frantsayC'était une croyance superstitieuse ; on tuait ou vendait cette poule. [2.415 #62]

Ohabolana 3Akoho mikotrika atodi-mamba, ka hamelon-doza ho an-tena. [2.415 #898]
Akoho mikotrika atodi-mamba, ka namelon-doza ho an' ny tena. [2.415 #808]
Akoho mikotrika atodi-mamba : mamelona ny mbola handrapaka. [2.558]
Akoho mikotrika atodi-mamba : namelon-doza ho an’ ny tena. [2.974 #302]
Akoho nikotrika atodi-mamba : namelon-doza ho any ny tena. [2.653 #50]
Aza mila loza toy ny akoho mikotrika atodi-mamba. [2.558]
Mila loza toa akoho mikotrika atodim-biby, ka mamelona antambo ho an' ny tena. [2.415 #6310]
Dikanteny frantsayChercher malheur comme une poule qui couve des oeufs de caïman : elle se prépare une calamité. [2.415]
Poule qui couve des œufs de caïman : elle met tous ses soins à se préparer un malheur. [2.974 #302]
Fanazavana frantsayS' exposer au danger et courir à sa perte. [2.415 #6310]

Ohabolana 4Amboatany nifehezana: Ilafy nihahana. [2.653 #140, 2.558]
Aoka fa izay iray lozainy, na Amboatany nifehezana na Ilafy nihahana. [2.653 #272, 2.558]
Ilafy nihahana ary Amboatany nifehezana. [2.415 #3679]
Lozan' Amboatany nifehezana sa lozan' Ilafy nihahana ? [2.415 #3683]
Dikanteny frantsayÀ Amboatany on a lié le paquet et à Ilafy on l' a délié. [2.415 #3679]
Est-ce la faute d'Amboatany où on a lié le paquet, ou bien la faute d' Ilafy où on l' a délié ? [2.415 #3683]
Fanazavana frantsayActions opposées. [2.415 #3679]
Le sens est : à qui la faute ? [2.415 #3683]

Ohabolana 5Atodibe, ka raha tsy loza, harena. [2.415 #5747]
Dikanteny frantsayOeuf d' une grosseur extraordinaire : si ce n' est pas un signe de malheur, c' est un présage de bon augure et de richesses. [2.415]
Fanazavana frantsayTout phénomène attirait l' attention superstitieuse des Malgaches. Ce proverbe se disait aussi des grandes entreprises, où bénéfices et pertes pouvaient être importants. [2.415 #5747]

Ohabolana 6Atodin’ akoho tsy miady amim-bato. [1.147 #A111]
Atody tsy miady amam-bato. [2.653 #319, 2.974 #254]
Atody tsy miady amim-bato. [2.165 #340]
Izy no tia loza, atody ka miady amim-bato. [2.558 #1533]
Dikanteny frantsayUn œuf ne se bat pas contre une pierre. [2.165]
Un œuf ne se mesure pas avec une pierre. [2.974 #254]
Fanazavana frantsaySi disait de l' impuissance des Malgaches à se battre ou soutenir une querelle contre les Européens. [2.165]

Ohabolana 7Aza manenin-tsoa fa ny ratsy atao loza mihantona. [2.558 #674]

Ohabolana 8Aza mirebika an-tampon' ny loza. [2.558 #786]
Aza mirebika ao an-tampon' ny loza. [2.415 #6277, 2.653 #631]
Dikanteny frantsayNe dansez pas au-dessus de l'abîme. [2.415 #6277]

Ohabolana 9Aza tanora be sondrotr' aina, fandrao tsy misy ho enti-miantitra. [2.415 #2591, 2.653]
Aza tanora loza, ka tsy misy ho enti-miantitra. [2.415 #2591]
Dikanteny frantsayN' ayez pas dans votre jeunesse un mauvais caractère, car vous n' auriez personne pour vous venir en aide dans le malheur de votre vieillesse : on s' éloignerait de vous. [2.415 #2591]

Ohabolana 10Bonga tsy hita ohatra ny loza. [2.558 #65]

Ohabolana 11Fihino ny kibo fa ho avy ny loza. [2.415 #2702, 2.558 #1158, 2.653 #958]
Dikanteny frantsaySerrez le ventre, car le malheur va venir. [2.415 #2702]
Fanazavana frantsayLe sens est qu'il faut être prévoyant. [2.415 #2702]

Ohabolana 12Fo tsy voalefitra, mitondra nenina, fanahy tsy voatsindry, mitondra loza. [2.415 #6413, 2.558 #1211, 2.653 #980]
Dikanteny frantsayUn coeur qui n' est pas dompté engendre des remords, une âme qui n' est pas contenue amène des malheurs. [2.415]

Ohabolana 13Goaika maneno alina, tsy alaiko ho loza fa ny azy efa fanaony. [2.558 #1228]

Ohabolana 14Hiorika lanin' ny mamba, hivalana lanin' ny voay. [1.1]
Loza fa miorika lanin' ny voay, mivalana rambasan' ny mamba. [2.558]
Miorika lanin' ny mamba, mivalana lanin' ny voay. [2.558 #2359, 2.974 #372]
Dikanteny frantsayRemonter le courant, mais pour être la proie du caïman ; le redescendre, mais pour être la proie du crocodile. [2.974 #372]
Fanazavana frantsayÊtre perplexe, dans une impasse. [1.3]

Ohabolana 15Homba anao teny ierana aho, Raolomanga, fa ny teny ierana tsy mba loza. [2.653 #1098]
Homba anao teny ierana aho, Raolomanga, fa ny teny ieran-tsy mba loza. [2.558 #1376]

Ohabolana 16Jiolahy matin' ny omby masiaka, ka matin' ny loza ny antambo. [2.558 #1567]

Ohabolana 17Kilemaina be torimaso : manadino ny loza manjo ny tena. [2.558 #1652]
Kilemaina be torimaso : manadino ny loza manjo tena. [2.415 #2603, 2.653 #1270]
Dikanteny frantsayPersonne atteinte de difformité : si elle dort beaucoup, elle oublie le malheur qui la frappe. [2.415 #2603]

Ohabolana 18Lambamena avo razana fa tsy mananjara afa-tsy loza. [2.558]
Lambamena soa fa tsy mananjara afa-tsy loza. [2.558]

Ohabolana 19Loza amin' antambo. [2.415 #2608]
Dikanteny frantsayAvoir malheur sur malheur. [2.415 #2608]

Ohabolana 20Loza enti-mody ny marina tsy ambara havana. [2.558 #1813]
Loza enti-mody ny rariny tsy ambara havana. [2.415 #1090, 2.653]
Dikanteny frantsayLa vérité qu' on ne communique pas aux parents, c' est un malheur qu' on rapporte chez soi. [2.415 #1090]
Fanazavana frantsayIl faut tout traiter en famille. [2.415 #1090]

Ohabolana 21Loza foana homena ny tanjona, fa ny heniheny tsy azo ho vary. [2.558 #1815]
Loza foana omena ny tanjona, fa ny heniheny tsy azo ho vary. [2.415 #4869, 2.653 #1384]
Dikanteny frantsayOn accuse vainement la pointe de terre qui s' avance, le marécage ne donnera pas pour cela du riz. [2.415 #4869]

Ohabolana 22Loza loatra ! hoy Rafotsibe nitsidiham-bositra. [2.415 #1876, 2.653 #1385]
Loza loatra! hoy Rafotsibe, notsidiham-bositra. [2.558 #1818]
Dikanteny frantsayC' est un peu fort ! dit une vieille en apercevant un gros boeuf qui se montre à la porte de sa maison. [2.415]

Ohabolana 23Lozan' izay mahita ka tsy milaza, ary lozan' izay ilazana ka tsy mino. [2.415 #6506, 2.653 #1387]
Dikanteny frantsayMalheur à celui qui voit et n' avertit pas, malheur à celui qui est averti et ne veut rien croire. [2.415 #6506]

Ohabolana 24Mahita loza aho, ry ikaky sy ineny, hoy ny akofa, fa ny hiako ihany no nanarian' ny olona ahy. [2.415 #1571, 2.653]
Mahita loza, ry ikaky sy ineny, hoy ny akofa, fa ny hiako ihany no anarian' ny olona ahy! [2.165 #2203]
Mahita loza ry Ikaky sy Ineny, hoy ny akofa, fa ny hiako ihany no nanarian' ny olona ahy. [2.558 #1886]
Dikanteny frantsayJe suis dans la détresse, ô mon père et ma mère, dit la balle (du grain), car ce n' est qu' à cause de ma maigreur qu' on me rejette (au lieu d' avoir pitié de moi)! [2.165]
Le malheur m' accable, ô mon père et ma mère, dit le grain de riz coulé, car si les hommes m' ont rejeté, c' est à cause de ma maigreur. [2.415 #1571]
Fanazavana frantsayPlaintes de jeune personne qui ne trouve pas à se marier. [2.415 #1571]

Ohabolana 25Mahita loza Ikalamomba, fa misambo-balala ho an-janak' olona. [2.165 #1859]
Mahita loza, ry kala momba! misambo-balala ho any ny zanak’ olona. [2.653 #1426]
Mahita loza ry kala momba : misambo-balala ho an' ny zanak' olona. [2.415 #1768]
Dikanteny frantsayLa femme stérile est bien malheureuse, car elle ramasse des sauterelles pour les enfants des autres. [2.165]
Malheureuse la stérile : elle ramasse des sauterelles pour les enfants des autres. [2.415 #1768]
Fanazavana frantsayCe proverbe disait le malheur des femmes stériles ; il fait allusion à une femme de la légende qui ramassait des sauterelles pour l'enfant d' une autre femme. [2.415 #1768]

Ohabolana 26Manam-bady ny lava, tsy mindran-tohatra intsony; manam-bady ny fohy, mitahiry tapak’ amponga; manam-bady ny lozabe, mitahiry varatra an-drano. [2.653 #1500]
Manam-bady ny lava, tsy mindran-tohatra intsony; manam-bady ny fohy, mitahiry tapak' amponga; manam-bady ny lozabe, mitahiry varatra an-trano. [2.165]
Manambady ny lava, tsy mindran-tohatra intsony ; manambady ny fohy, mitahiry tapak' amponga ; manambady ny loza, mitahiry varatra an-trano. [2.415 #1205]
Dikanteny frantsayCelui qui épouse une femme grande, n' a plus besoin d' emprunter une échelle; celui qui épouse une femme courte, a un tambour sous la main; celui qui épouse une femme violente, a la foudre chez lui. [2.165]
Épouser une femme grande, c' est n'avoir plus besoin d' emprunter une échelle ; épouser une petite, c' est conserver la moitié d' un tambour ; épouser une méchante, c' est garder la foudre dans sa maison. [2.415 #1205]

Ohabolana 27Manao Rafotsibe naka rafy : naka loza ho an-tena. [2.415 #1882]
Rafotsibe naka rafy ka naka loza ho an-tena. [2.165 #1821]
Rafotsibe naka rafy : naka loza ho an-tena. [2.558 #226, 2.653 #2614]
Dikanteny frantsayLa vieille femme, en allant chercher une nouvelle femme (pour son mari), a attiré le malheur sur elle-même. [2.165]
Vieille qui se fait une rivale : elle s' attire malheur. [2.415 #1882]

Ohabolana 28Manararao-paty, ka ny lozan' ny hafa no hanaovan-dratsy. [2.558 #2035]

Ohabolana 29Midodododo amin-doza, ohatra ny omby hatao afana. [2.653]
Midodododo amin-doza tahaka ny omby hatao afana. [2.558 #2289]
Midodododo ohatra ny omby atao afana. [2.165]
Dikanteny frantsayCourir comme un boeuf qu' on va tuer pour les funérailles. Courir à son malheur. [2.165]

Ohabolana 30Mikentrona aza maharary ka hitomany ho loza! [2.558]
Miketrona aza maharary, ka hitomany ho mainka loza ! [2.415 #2624, 2.653]
Dikanteny frantsayC' est déjà pénible de froncer les sourcils et on va pleurer pour aggraver la peine ! [2.415 #2624]
Fanazavana frantsayIl ne faut pas aggraver le mal. [2.415 #2624]

Ohabolana 31Natao ho menaka hahamandina ny loha, kanjo nody loza mahasola vantony. [2.653 #2089, 2.415]
Natao ho menaka hahamandina ny loha, kanjo nody loza nahasola vantony. [2.558 #2758]
Dikanteny frantsayOn pensait que ce serait de la graisse pour rendre la tête huileuse et lisse ; mais hélas ! cela s' est changé en malheur, amenant la calvitie en pleine jeunesse. [2.415 #2134]
Fanazavana frantsaySe disait des choses qui tournaient mal ; les Malgaches redoutaient la calvitie. [2.415 #2134]

Ohabolana 32Ny andevo loza tompo no tsara midina, tsy ampy ny omen’ ny tompony. [2.415 #2317]
Dikanteny frantsayLes esclaves auxquels les maîtres ne donnent pas de quoi se vêtir, revêtent les habits de leurs maîtres lorsqu' ils descendent les laver. [2.415 #2317]
Fanazavana frantsaySe disait des maîtres avares. [2.415 #2317]

Ohabolana 33Ny kibo no be eritreri-dratsy, ka ny vava no mahazo loza. [2.165 #121, 2.558 #3047, 2.653 #2282]
Dikanteny frantsayC' est du cœur que viennent les mauvaises pensées, mais c' est la bouche qui reçoit les reproches. [2.165]

Ohabolana 34Ny ratsy atao, loza mihantona ; ny soa atao, levenam-bola. [2.653 #2404, 2.974 #439]
Ny soa atao levenam-bola, ny ratsy atao loza mihantona. [2.415 #2969]
Dikanteny frantsayFaire le bien c' est mettre un trésor en réserve, faire le mal c' est s' exposer à un malheur. [2.415 #2969]
Le mal commis est un malheur suspendu ; le bien accompli est un trésor caché. [2.974 #439]

Ohabolana 35Ny sanatria tsy mahafefy loza, ny halady tsy mahafaka ny fahafatesana. [2.558 #3240]
Ny sanatria tsy mahafehy ny loza; ny halady tsy mahafaka ny fahafatesana. [2.415 #2908, 2.653 #2413]
Dikanteny frantsayLe mot : Dieu nous préserve, ne peut pas enchaîner le malheur, les excuses ne préservent pas de la mort. [2.415 #2908]
Fanazavana frantsayC' est inéluctable. [2.415 #2908]

Ohabolana 36Ny toko no tapaka ka ny sampanan-dalana no mahazo loza. [2.165 #2197, 2.558]
Ny toko no tapaka, ka ny sampanan-dalana no manana adidy. [1.1 #22, 2.653 #2507]
Fanazavana malagasyEnti-milaza ny olona manome loza ny hafa, nefa ny nataony ihany no nahavoa azy. [1.1 #22]
Dikanteny frantsayLe trépied est cassé, et c' est sur le sentier que tombent les reproches. [2.165]
Fanazavana frantsayQuand une des trois pierres du foyer est cassée, c' est à l'entrée d' un sentier qu' on jette les morceaux, ce qui fait crier les passants, car le sentier est obstrué. [2.165]

Ohabolana 37Ombilahy miady amoron-kady, ka samy miandry ny loza hihatra. [2.558 #3414]
Ombilahy miady amoron-kady: samy miandry ny loza hihatra. [2.653 #2558]

Ohabolana 38Raha avy ny loza, mangidy ny ronono. [2.415 #2654, 2.653 #2640]
Raha avy ny loza ny ronono avy no zary mangidy. [2.558 #3555]
Dikanteny frantsayQuand vient l' adversité, le lait lui-même est amer. [2.415 #2654]
Fanazavana frantsayDans le malheur on n'est jamais tranquille. [2.415 #2654]

Ohabolana 39Raha avy ny loza ny patsa iray tsy omby vava. [2.558 #3556]
Raha avy ny loza, ny patsa iray tsy omby vava, ny tain’ akoho mahatafintohina. [2.415 #2655, 2.653 #2641]
Raha avy ny loza, patsa iray tsy omby vava, ny tain' akoho mahata-fintohina. [2.165]
Dikanteny frantsayQuand le malheur est là, une chevrette est trop grande pour la bouche, et un excrément de poulet vous fait tomber. [2.165]
Quand vient l'adversité, une chevrette est trop grande pour la bouche, et une fiente de poule fait trébucher. [2.415 #2655]
Fanazavana frantsayDans le malheur, rien ne réussit et on appréhende tout ; le chagrin ferme la bouche et rend faible. [2.415 #2655]

Ohabolana 40Raha samy ho avy ihany ny loza dia aleoko atrehin-olon-tiana. [2.558 #3651]

Ohabolana 41Ranomaso tsy mahatana aina. [2.653 #2758, 2.974 #164]
Ranomaso tsy mahatana aina, ny firariana tsy mahafefy ny loza. [2.558 #3708]
Dikanteny frantsayLes larmes ne retiennent pas la vie. [2.974 #164, 2.165]
Les pleurs ne retiennent pas la vie. [2.415]
Fanazavana frantsayC. à. d. ce n' est pas en pleurant qu' on peut empêcher quelqu' un de mourir. [2.165]

Ohabolana 42Rehefa tonga ny loza, na ny rano aza mahakenda. [2.558 #3685]

Ohabolana 43Riran-jozoro: ka raha roa, loza; efatra, antambo ; fa telo vao mahay mifanaraka. [2.415 #5225, 2.653 #2793]
Riran-jozoro : raha roa loza, raha efatra antambo, fa telo vao mifanaraka. [2.558 #3756]
Dikanteny frantsayArêtes de jonc : s' il n' y en a que deux c' est un malheur, s' il y en a quatre c' est une calamité ; mais à trois, elles s' accordent bien. [2.415 #5225]
Fanazavana frantsayAllusion au jonc triangulaire qu' on appelait telo rirana. [2.415 #5225]

Ohabolana 44Salasala toa mpantsaka tratr' orana : miadana, toa miandry loza ; mihazakazaka, toa maninana ny lanitra. [2.415 #791]
Salasala toy ny mpantsaka tratr' orana: miadana, toa miandry ny loza; mihazakazaka, toa maninana ny lanitra. [2.165 #988]
Salasala toy ny olona mantsaka tratr' orana : mandeha mora toa miandry loza, mihazakazaka toa maninana ny lanitra. [2.558 #3819]
Salasala, toy ny olona mantsaka tratr’ orana: miadana, toa miandry loza ; mihazakazaka, toa maninana ny lanitra. [2.653 #2851]
Dikanteny frantsayIndécis comme le porteur d' eau surpris par la pluie : s' il va lentement, il s' expose au malheur ; s' il court, il a l' air de rivaliser avec le ciel. [2.415 #791]
Qui ne sait trop que faire comme un porteur d' eau atteint par la pluie; s' il continue à marcher lentement, il semble attendre le malheur; mais s' il se met à courir, il paraît vouloir rivaliser avec le ciel. [2.165]
Fanazavana frantsaySe disait des gens qui étaient chez les seigneurs ou les chefs et ne savaient comment faire pour les contenter ; et aussi des gens perplexes qui ne savent comment faire parce qu'ils ont toujours tort. [2.415 #791]

Ohabolana 45Sikajy manebaka ny kirobo, ny very sasaka indray no toa loza, mainka izany raha mitovitovy. [2.558]

Ohabolana 46Tafondro natifi-baratra, ka tafahaona samy loza. [2.165 #316]
Tafondro natifi-baratra, ka tafahoan-tsamy loza. [2.558 #3969]
Tafondro natifi-baratra : tafahaon-tsamy loza. [2.415 #3517, 2.653 #2954]
Dikanteny frantsayCanon qu' on tire sur la foudre : deux choses terribles se rencontrent. [2.415 #3517]
Un canon tirant contre la foudre, c' est la rencontre de deux calamités. [2.165]
Fanazavana frantsaySe disait de la rencontre ou de la lutte de deux hommes puissants. [2.415 #3517]

Ohabolana 47Tahaka ny antitra mitomany: mainka loza miketrona manaratsy tena. [2.165 #1943]
Tahaky ny antitra mitomany : mainka loza miketrona manaratsy tena. [2.415 #1859]
Dikanteny frantsayC' est comme les vieillards qui pleurent : ils se rident davantage et deviennent plus laids. [2.415 #1859]
Comme des vieux qui pleurent: ils n' en sont que plus ridés et plus laids. [2.165]

Ohabolana 48Takonam-paty, nilatsahan’ antsangoa : laha tsy antambon’ ny maty, lozan’ ny velona. [1.147 #T15]
Takoñam-paty nilatsahan' antsangoa: tsy hita na antambon' ñy maty na lozan' ñy velona. [2.165]
Fanazavana malagasyLanjam-paty nilatsahan' antsangoa: tsy fantatra na antambon' ny maty na lozan' ny velona. [2.165]

Ohabolana 49Trambo hita tsy mba loza [1.3 #739]
Dikanteny frantsayUn cent-pieds vu n'est plus un malheur. [1.3 #739]
Fanazavana frantsayUn malheur prévu est facile à éviter. [1.3 #739]

Ohabolana 50Tsimadilo manao ratsy an-trano : ny iray no manao ka ny betsaka no voasoketa. [2.558 #4433]
Tsimadilo manao ratsy an-trano: ny iray no manao, ka ny maro no mahazo loza. [2.165 #1178]
Tsimadilo manao ratsy an-trano : ny iray no manao, ka ny maro no mahazo loza. [2.415 #3074]
Dikanteny frantsayUn ouistiti salit sa maison : c' est lui seul qui l' a fait mais tous souffrent de la mauvaise odeur. [2.415 #3074]
Fanazavana frantsayUn Tsimadilo qui salit la maison: c' est le fait d' un seul, mais plusieurs en sont blâmés (à cause de la mauvaise odeur). [2.165]

Ohabolana 51Tsy misy loza miohatra ny faty. [2.558]
Tsy misy loza miohatra noho ny faty. [2.653, 2.415]
Dikanteny frantsayIl n' y a pas de plus grand malheur que la mort. [2.415 #2928]

Ohabolana 52Tsingala sy dinta : raha miray trano loza ary raha mifanaikitra antambo. [2.558 #4444, 2.653 #3313, 2.165]
Dikanteny frantsayUne "tsingala" et une sangsue: si elles sont ensemble c' est une calamité; et si elles se mordent, c' est une catastrophe. [2.165]

Ohabolana 53Tsipak' ombalahy ny loza, ka raha mahavoa mahafaty. [2.558 #4455]
Tsipak’ ombilahy ny loza : raha mahavoa mahafaty. [2.653 #3324]

Ohabolana 54Vakana tsileondoza : anarany fotsiny ihany fa ny loza no tsy ho avy. [2.558 #324]

Ohabolana 55Vantotr' omby minono : tsy homan-doza fa mahatsiahy ny ela. [2.558 #4856]
Vantotr' omby minono tsy mandoza fa mahatsiahy ny ela. [2.653 #3611, 1.1]
Fanazavana malagasyEnti-milaza fanaovan-javatra tsy fahita, izay tsy milaza loza akory fa fahatsiarovana ny fanao fahiny mahamanimanina fotsiny. [1.1]
Indraindray misy zavatra heverina ho toa hafahafa, mandoza, sns..., nefa tsy inona fa fihetsehampo misendaotra. [1.1]

Ohabolana 56Voalavolahy mila loza, ka miditra an-trano misy saka. [2.558 #4968]
Voalavolahy mila loza : miditra an-trano misy saka. [2.415 #6331, 2.653 #3700]
Voalavolahy mila loza; saka matory ka alam-bolombava. [2.415 #6332, 1.1]
Voalavolahy sasatry ny miaina: saka matory ka alam-bolombava. [1.1]
Voalavo sasatra ny miaina, ka mandalo ambany ny saoky ny saka. [2.653 #3696]
Voalavo sasatra ny miaina: saka matory ka alam-bolombava. [2.653 #3697]
Voalavo sasatry ny miaina, ka mandalo ambanin' ny saokan' ny saka. [2.165 #874]
Voalavo sasatry ny miaina, ka mandalo ambanin' ny saoky ny saka. [2.415 #6335, 2.974 #292]
Voalavo sasatry ny miaina, ka mandalo saokan-tsaka. [2.558 #320]
Voalavo sasatry ny miaina raha saka matory ka alam-bolombava. [2.558 #321]
Fanazavana malagasyEnti-milaza fa tsy tokony ho sahisahy foana ka manakaiky ny loza mahafaty. [1.1]
Enti-milaza ireo olona sahisahy loatra ka tsy mitsapa izay mety hahafaty azy akory. [1.1]
Dikanteny frantsayCourir à sa perte comme un rat qui irait tirer la moustache d' un chat qui dort. [2.415 #6332]
Rat fatigué de vivre, et qui passe sous le menton du chat. [2.974 #292]
Rat fatigué de vivre : il passe sous le menton du chat. [2.415 #6335]
Un rat qui en a assez de la vie et il passe sous le menton du chat. [2.165 #874]
Un rat qui entre dans une maison où il y a un chat, est un rat qui cherche malheur. [2.415 #6331]
Fanazavana frantsayQui s' expose au danger y périra. [2.415 #6335]
Se disait des gens qui s'exposent au danger. [2.415 #6331]

Ohabolana 57Vorontsiloza : tsy loza, nefa, raha alaina loza ihany. [2.558 #5049, 2.653]

Fizahan-teny